Istý starý muž bol veľmi vážne chorý. Pán farár ho šiel domov navštíviť. V izbe, kde ležal chorý, si pán farár všimol prázdnu stoličku, ktorá bola čudne umiestnená vedľa postele, na ktorej chorý odpočíval.
– Na čo slúži táto stolička? – pýtal sa ho.
– Viete, ja si predstavujem, že je tu Pán Ježiš a sedí na tej stoličke, - odpovedal mu chorý. – Skôr, než ste prišli, som sa s ním rozprával... Pochopil som, že modlitba je vlastne rozhovor s Ježišom... tak si teraz predstavujem, že Ježiš tu sedí na stoličke oproti mne.
O niekoľko dní prišla dcéra chorého starčeka na faru oznámiť, že jej otec zomrel. Rozprávala:
– Len niekoľko hodín som ho nechala samého. Keď som sa vrátila do izby, našla som ho mŕtveho. Hlavu mal položenú na prázdnej stoličke, ktorú chcel mať vždy blízko postele.
Veľké pravdy v malých príbehoch