Morské vlny priniesli jeden ľadovec, veľkolepú horu bieleho a modrého ľadu, až k pobrežiu, ktoré bolo okrajom púšte. Ľadovcu sa tak naskytol výhľad na pôvabnú dunu svetlého a jemného piesku.
Duna a ľadovec sa jeden druhému slušne predstavili, na začiatku prehodili niekoľko slov, no ich rozhovory boli postupne čoraz hlbšie, až napokon sa do seba zaľúbili.
Zistili, že už si nevedia predstaviť život bez toho druhého, a tak sa rozhodli, že sa zosobášia.
Priateľky sa na dunu oborili: „Zbláznila si sa?! Zostaneš prilepená k ľadu, vietor sa bude do teba opierať a odveje ťa.“
„Maj rozum, syn môj,“ prosila matka ľadovec, „nič už nebude ako predtým. Teplý piesok ťa celkom roztopí.“
Lenže obaja trvali na sobáši, a tak sa z okraja púšte stala rozkvitnutá záhrada.