O tom, že sa vzkriesený Ježiš zjavil aj ženám, ktoré ho nasledovali počas jeho života, rozpráva evanjelista Ján. „Ráno, prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu,“ uvádza evanjelista (porov. Jn 20, 1). Tma je tu pre Jána symbolom pre vinu a hriech sveta, ktoré priniesli Ježišovi smrť, no tma má pripomenúť situáciu učeníkov, ktorých Ježiš opustil. V tme tohto sveta a v tme svojho srdca ide Mária Magdaléna k hrobu.
Práve ľudia hľadajúci Boha majú nezriedka skúsenosti s „temnotou duše“, keď sa Boh od nich odťahuje a keď sa Ježiš pre nich stáva cudzím a nezrozumiteľným.
Sklamanie a zmätok môžu byť také veľké, že už nerozumejú ani znameniam, ani svedectvám, aké zažila napríklad Mária Magdaléna. Tá Ježiša nespoznáva dokonca ešte ani vtedy, keď ju oslovuje. Až vtedy, keď ju osloví menom, si zrazu uvedomí, kto pred ňou stojí.
Až keď niekto volá niekoho menom, zasiahne jeho vnútro. Len vtedy nastáva stretnutie, lebo človek je schopný druhého spoznať. Hľadajúci kresťan môže túto skúsenosť potvrdiť. Sú situácie, v ktorých podobne ako Mária Magdaléna zakusujeme celkom osobné Ježišovo volanie. Cítime sa oslovení jedinečným nezmeniteľným „menom“. Odohráva sa celkom jedinečný príbeh lásky a spásy medzi Ježišom a mnou, medzi ním a každým, kto ho hľadá.
Tento veľkonočný príbeh má každému kresťanovi a kresťanskému spoločenstvu pripomenúť ich terajšiu situáciu. Teraz je čas povedať druhým, čo sa stalo so svetom a s ľuďmi vďaka Ježišovmu krížu a zmŕtvychvstaniu. Teraz je teda pre kresťanov čas misií, keď si všetci ľudia majú vypočuť oslobodzujúce posolstvo a uveriť mu. Čas naplneného stretnutia, obšťastňujúceho nazerania a vlastnenia nastane až vtedy, keď budú všetci ľudia tam, kde je Ježiš už teraz, keď budú všetci s Ukrižovaným, ktorý žije, u Boha, u Otca.
Viliam Judák: Pôstne a veľkonočné zamyslenia