pretože z jeho rúk dostávame aj pozemské veci až prehojnou mierou...
Svadobníkom dal šesť plných veľkých nádob vína. Viac nádob tam ani nebolo... Hladným dal chlieb, a to v takej miere, že sa nazbieralo odrobiniek raz za dvanásť košov, inokedy za sedem... Jeho Srdce je bohaté pre všetkých; a to boli poväčšine takí, čo ho ani nevzývali, ba ani len nevedeli, že by mohol a chcel urobiť to, čo urobil. Božie bohatstvo sa však nevyčerpáva týmito pozemskými vecami. Ovocie svojho vykupiteľského diela dáva všetkým. Predovšetkým on sám, Kristus, je tým bohatstvom.
Svätý Pavol o tom píše: „Hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.“ (2 Kor 8, 9). Všetko svoje bohatstvo nám Boh dal, keď nám dal vlastného Syna. Nuž a „akože by nám s ním nedaroval všetko!?“, píše sv. Pavol (Rim 8, 32).
Nad toľkým milosrdenstvom Boha nevie sa zdržať apoštol, a preto z duše sa mu vynucuje chválospev, ktorý ostáva večne krásny: „Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti!“ (Rim 11, 33). Aké šťastie, že nemôžeme vždy všetko pochopiť! Je to záruka, že pre tých, čo v neho dúfajú, pripravuje to, čo slávou a krásou nekonečne presahuje všetko, čo si vieme predstaviť a pochopiť (1 Kor 2, 9).
Hĺbka Božieho bohatstva! Toto bohatstvo je v Ježišovom Srdci. Ježiš získal všetky zásluhy pre nás, on vydobyl milosť, ktorá privedie ľudí k spáse. Máme z neho čerpať bez obáv, veď jeho bohatstvo je nevyčerpateľné! Koľko z jeho darov získame, to závisí od nás. V akej miere budeme čerpať z bohatstva jeho milostí tu na zemi, v takej obsiahneme aj z bohatstva jeho slávy v nebi. V plnej dôvere preto prosme: „Ježišu, Syn Boha živého, ktorý si odkryl bohatstvá svojho Srdca, zmiluj sa a spas teba zvelebujúcich.“