Kedysi žila jedna zbožná stará pani, ktorá sa každý deň niekoľko hodín modlila. Jedného dňa pri modlitbe počula Boží hlas, ktorý jej oznámil: “Dnes ťa prídem navštíviť.“ Bola to pre ňu veľká pocta a radosť. Rýchlo sa vrhla do upratovania, aby všetko bolo ako sa patrí. Tiež bolo potrebné vzácnemu hosťovi pripraviť pohostenie a tak horúčkovito miesila cesto a piekla koláče. Keď bola so všetkým hotová, obliekla si sviatočné šaty a netrpezlivo čakala na Boha.
Po chvíli ktosi zaklopal na dvere. Stará pani utekala k dverám. Ale stála za nimi len susedka. Vraj by potrebovala trochu soli, lebo sa jej minula. Pani ju okríkla: “Musíš ma s takouto hlúposťou zdržovať práve teraz? Čakám na Boha. Má tu byť každú chvíľu. Príď niekedy inokedy.“ A zabuchla prekvapenej susedke dvere pred nosom. Netrvalo dlho a opäť sa ozvalo klopanie. Pani sa rýchlo pozrela do zrkadla, upravila si vlasy, šaty a ponáhľala sa k dverám. Kto to bude? Nejaký chlapec zababušený v kabáte, ktorý mu bol príliš veľký. Predával lacné gombíky a mydlo. Stará pani na neho vybuchla: “Ja teraz čakám na Boha – na teba nemám čas.“
A zavrela pred chlapcom dvere.
Za chvíľu opäť niekto zaklopal. Pani otvorila dvere a uvidela otrhaného starého pána. „Pani, buďte taká dobrá, dajte mi, prosím, aspoň kúsok chleba... môže byť aj tvrdý,“ prosil. „To tak! Dajte mi všetci pokoj! Ja čakám na Boha. A vy sa odpracte od mojich dverí!“ povedala nahnevane. Chudák teda odkrivkal o dom ďalej a pani ďalej netrpezlivo čakala na Boha.
Hodiny plynuli a nič sa nedialo. Zotmelo sa, prišla noc a Boh neprichádzal. Pani bola hlboko sklamaná. Nakoniec si povedala, že už čakať nebude a pôjde spať. Hneď zaspala a sníval sa jej sen. V tom sne sa jej zjavil Boh. Povedal jej: “Dnes som ťa trikrát prišiel navštíviť a ty si ma ani raz nepustila k sebe domov.“