Sviatosť krstu

"Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove."(KKC 1213)

 

Krst

Dar lásky

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Kristus, milovaný Syn Otca, vo svojej veľkej noci otvoril všetkým ľuďom pramene krstu. Krv a voda, ktoré vyšli z prebodnutého boku ukrižovaného Ježiša, sú predobrazmi krstu a Eucharistie, sviatostí nového života. Odvtedy sa ľudia môžu narodiť „z vody a z Ducha“ (Jn 3,5), aby mohli vojsť do Božieho kráľovstva.

Pri Ježišovom krste v Jordáne z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1,11). Tie isté slová sa vzťahujú na každého človeka, ktorý prijíma sviatosť krstu. Krstom sa stávame milovanými Božími deťmi, milovanými deťmi mocného Otca, ktorý nás denne zahŕňa svojou priazňou, aby sme mohli žiť šťastný plnohodnotný život.

Krst sa volá:

  • darom, lebo sa dáva tým, čo predtým nič nepriniesli

  • milosťou, lebo sa udeľuje vinníkom

  • krstom, lebo hriech sa pochováva vo vode

  • pomazaním, lebo je posvätný a kráľovský

  • osvietením, lebo je jasom a svetlom pre prijaté Slovo, ktoré je svetlom rúchom, lebo zakrýva našu pohanu

  • kúpeľom, lebo obmýva

  • pečaťou, lebo je zachovaním a potvrdením Božej nadvlády.

 

Sviatosť viery

Apoštoli a Ich spolupracovníci udeľujú krst každému, kto verí v Ježiša: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty a tvoj dom“ (Sk 16,31). Teda krst je sviatosťou viery. Viera, ktorá sa vyžaduje na krst, nie je viera dokonalá a zrelá, ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať. Teda viera má po krste rásť. Pre pokrstené deti je preto dôležitá pomoc rodičov aby sa krstná milosť mohla rozvíjať. Ich pomocníkmi sú krstní rodičia a tiež cirkevné spoločenstvo (farnosť).

Viera Cirkvi a každého jej člena je vyjadrená v Apoštolskom vyznaní viery.

Už od najstarších čias sa krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú krstené vo viere Cirkvi.

Keďže sa deti rodia s dedičným hriechom, aj ony potrebujú znovuzrodenie v krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia. Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je nezaslúžený dar. Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili krst.

Kresťanskí rodičia majú uznať, že táto prax zodpovedá aj ich úlohe starať sa o život, ktorý im zveril Boh.

 

 Účinky krstu

Hlavné dva účinky krstu sú očistenie od hriechov a znovuzrodenie (nové narodenie) v Duchu Svätom. Najsvätejšia trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia, ktorá ho:

  • pomocou viery, nádeje a lásky (teologálnych čností) robí schopným veriť v Boha, dúfať v Neho a milovať ho

  • pomocou darov Ducha Svätého mu umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého

  • pomocou morálnych čností mu umožňuje rásť v dobrom.

 

Včlenení do spoločenstva Cirkvi

Krst včleňuje do Cirkvi. Z krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud Novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci... sme v jednom duchu pokrstení v jedno telo.“ (1 Kor 12, 13).

Keď sa pokrstený stane údom Cirkvi, už nepatrí sebe, ale tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Odvtedy je povolaný, aby sa podriaďoval iným, aby im slúžil v spoločenstve Cirkvi a aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im, aby si ich vážil a mal ich v láske. Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti, pokrstený má v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci v Cirkvi.

Pokrstení, znovuzrodení ako Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi, a zúčastňovať sa na apoštolskej a misijnej činnosti Božieho ľudu.

 

Domáca cirkev

Kristus sa chcel narodiť a vyrásť v kruhu svätej rodiny Jozefa a Márie. Cirkev je v skutočnosti „Božia rodina“. Jadro Cirkvi už od jej začiatkov tvorili často tí, čo uverili „s celým svojím domom“ (Porov. Sk 18,8). Keď sa obrátili, túžili po tom, aby aj "celý ich dom" bol spasený. Tieto rodiny, ktoré sa stali veriacimi, boli malými ostrovmi kresťanského života v neveriacom svete.

V súčasnom svete, ktorý je viere často cudzí, ba až nepriateľský, majú kresťanské rodiny prvoradý význam ako ohniská živej a žiarivej viery. Preto Druhý vatikánsky koncil nazýva rodinu Ecclesia domestica – domáca cirkev (LG 11). V kruhu rodiny „majú byť rodičia slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti“ (LG 11) Rodina je tak prvou školou kresťanského života a „školou plnšej ľudskosti“ (II. K - GS 52). Tu sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života.

 

Krstní rodičia

Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať pokrstenému dieťaťu na jeho ceste kresťanského života. Krstný rodič má dvojakú úlohu. Je predstaviteľ a pomocník. Predstaviteľ spoločenstva, do ktorého dieťa krstom vstupuje, je teda svedok spoločenstva Cirkvi. Pomocník – svojím príkladným náboženským životom bude podporovať rodičov pri náboženskej výchove ich dieťaťa. Obnovený rímsky obrad birmovania odporúča, aby krstný rodič priviedol svoje krstné dieťa aj k sviatosti birmovania. Tak sa zreteľnejšie prejaví vzťah medzi krstom a birmovaním a úloha i povinnosť birmovného rodiča sa stáva účinnejšou.

 

Sviatosti uvádzania do kresťanského života

Sviatosťami uvádzania do kresťanského života, t.j. krstom, birmovaním a Eucharistiou, sa kladú základy celého kresťanského života. „Účasť na Božej prirodzenosti, ktorú ľudia dostávajú prostredníctvom Kristovej milosti, má istú podobnosť so vznikom, rastom a udržiavaním prirodzeného života. A vskutku, veriacich znovuzrodených krstom posilňuje sviatosť birmovania a potom sa v Eucharistii živia pokrmom večného života, takže týmito sviatosťami uvádzania do kresťanského života dostávajú v čoraz väčšej miere bohatstvo Božieho života a napredujú v dokonalosti lásky" (Pavol VI. Apošt. konšt. Divinae consortium naturae).

 

 Praktické rady pre záujemcov o vyslúženie Sviatosti krstu

 

Základné informácie:

  • prijať krst môže každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený

  • udelenie krstu môžu požiadať rodičia dieťaťa alebo samotný krstenec (ak dovŕšil 14. rok života)

  • vyslúženie krstu sa žiada vo farnosti podľa bydliska. Pokiaľ nás o krst žiadajú veriaci  bývajúci mimo farnosti Ruskov, musia sa preukázať dovolením ich vlastného farára (licenciou ku krstu).

 

Čo je potrebné, ak chcete požiadať o vyslúženie sviatosti krstu:

  • navštíviť nás v kancelárii farského úradu

  • musí existovať opodstatnená nádej, že dieťa bude nielen pokrstené, ale aj vychovávané v katolíckom náboženstve

  • priniesť rodný list krstenca a krstné listy oboch krstných rodičov, ktoré musia obsahovať poznámku o birmovke     

 

Povinnosti rodičov dieťaťa:      

  • vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom

  • povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.

  • byť pre dieťa príkladom, naučiť ho modliť sa, predstaviť mu pravdy viery a priviesť dieťa aj k ďalším sviatostiam.

  • formovať jeho mravný charakter podľa Božích prikázaní.

Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu vášho dieťaťa. Raz budete stáť pred Pánom Bohom a vydávať počet z toho, ako ste si plnili svoje povinnosti.

 

Kto môže byť krstným rodičom:

  • má byť určený samotným krstencom alebo jeho rodičmi (pokiaľ je krstenec ešte dieťa) a má mať úmysel a byť schopný plniť túto úlohu

  • katolík, po prijatí sviatosti birmovania a Eucharistie

  • pokiaľ je ženatý, manželstvo bolo uzatvorené v katolíckom obrade

  • má byť praktizujúcim kresťanom

  • nemôže to byť otec alebo matka krstenca

  • kresťan, ktorý nie je katolíkom, nemôže byť krstným rodičom, len svedkom krstu

 Dôležitou súčasťou krstu je príprava krstenca (pokiaľ je ešte dieťaťom, tak jeho rodičov) ako aj príprava krstných rodičov.

      

Čo je potrebné priniesť na krst:

  • krstnú sviecu a

  • bielu košieľku. Na košieľke má byť vyšité, alebo vypísané meno dieťaťa, dátum jeho narodenia a dátum krstu.

 

Krstný obrad

 

Obrad krstu sa skladá z piatich častí. Ak sa slávi počas sv. omše, sú v nej obsiahnuté súčasne aj časti obradu krstu.

 

I. Privítanie

Kňaz privíta rodičov a prítomných a opýta sa, čo si žiadajú od Cirkvi pre svoje dieťa, aké meno mu dávajú a či sú si vedomí povinnosti vychovávať dieťa vo viere.

Žiadať krst pre svoje dieťa znamená aj prijatie zodpovednosti za jeho kresťanskú výchovu

  • Znak kríža

Na začiatku slávenia označuje kňaz Kristovým znakom toho, kto mu bude čoskoro patriť, a znamená milosť vykúpenia, ktorú nám Kristus získal svojím krížom.

 

II. Bohoslužba slova

  • Hlásanie Božieho slova

Objasňuje zjavenú pravdu rodičom dieťaťa i zhromaždeniu a vzbudzuje odpoveď viery, ktorá je neoddeliteľná od krstu. Zároveň chce pripomenúť, že pokrstené dieťa sa neskôr aj samo má živiť Božím slovom.

  • Zrieknutie satana

Keďže krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad dieťaťom sa vyslovuje exorcizmus. Je to modlitba, v ktorej sa kňaz obracia na Boha s prosbou o oslobodenie dieťaťa od dedičného hriechu a ochranu pred pokúšaním zlého ducha. Súčasne pomaže dieťa olejom katechumenov na znak boja proti zlu.

 

III. Slávnosť krstu

  • Krstná voda

Kňaz posvätí vodu, ktorou bude dieťa pokrstené - v mene Cirkvi pritom prosí Boha, aby skrze jeho Syna zostúpila do tejto vody sila Ducha Svätého, aby sa tí, čo budú ňou pokrstení, narodili z vody a z Ducha. V krste má voda jednak zmysel očistný a jednak umožňuje nový život.

  • Vyznanie viery

Vyznanie viery Cirkvi, ktorej bude dieťa krstom zverené. Vieru vyznajú rodičia a prítomní odpoveďami na otázky kňaza.

  • Podstatný obrad sviatosti

Krst v pravom zmysle slova naznačuje a spôsobuje odumretie hriechu a vstup do života Najsvätejšej Trojice. Krst sa udeľuje trojitým ponorením do krstnej vody, alebo sa trikrát leje voda na hlavu dieťaťa. Vysluhovateľ toto trojnásobné liatie sprevádza slovami: „Meno, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“

 

IV. Vysvetľujúce obrady

  • Pomazanie krizmou

Pomazanie voňavým olejom, ktorý posvätil biskup, znamená dar Ducha Svätého daný novopokrstenému. Stal sa kresťanom čiže „pomazaným“ Duchom Svätým, včleneným do Krista, ktorý je pomazaný za Kňaza, Proroka a Kráľa. Toto pomazanie je predzvesťou druhého pomazania svätou krizmou, ktoré udelí biskup vo sviatosti birmovania, ktorá vlastne „potvrdzuje“ a završuje krstné pomazanie.

  • Biele rúcho

Biele rúcho symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista, vstal z mŕtvych s Kristom.

  • Svieca

Svieca zapálená od veľkonočnej sviece (paškálu) znamená, že Kristus novopokrsteného osvietil. Pokrstení sú v Kristovi „svetlo sveta“. Rodičia majú opatrovať svetlo viery, ktoré dieťa v krste prijalo.

 

V. Záverečné obrady

  • Modlitba Pána

Novopokrstený je už Božím dieťaťom v jednorodenom Synovi. Môže sa modliť modlitbu Božích detí: „Otče náš“.

  • Obetovanie dieťaťa

Matka spolu s otcom prosia o požehnanie pre dieťa, aby jeho život bol Bohu na slávu, jemu na spásu, rodičom na radosť a svetu na osoh.

  • Záverečné požehnanie

Kňaz požehnáva osobitne matku, osobitne otca a napokon všetkých prítomných.

  

 

 

"Choďte teda, učte všetky národy

a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého

a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal."

(Mt 28, 19-20)