Sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok "sviatostí uvádzania do kresťanského života". Jednota tohto celku sa musí zachovať. Prijatie sviatosti birmovania je preto potrebné na zavŕšenie krstnej milosti. Veď sviatosť birmovania nás dokonalejšie spája s Cirkvou a obohacuje osobitnou silou Ducha Svätého, takže sme ešte viac povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom, ako praví Kristovi svedkovia.

"Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého" (Sk 8,14-17).

Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil do Božieho synovstva, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, vo väčšej miere nás pridružil k jej poslaniu a pomáhal nám vydávať svedectvo kresťanskej viery slovom sprevádzaným skutkami.

Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše kresťana duchovný znak alebo nezmazateľný charakter. Preto túto sviatosť možno prijať iba raz za života. Sviatosť udeľuje po dosiahnutí veku užívania rozumu a jej slávenie sa spravidla vyhradzuje biskupovi, čím sa naznačuje, že táto sviatosť posilňuje ekleziálny zväzok.

Kandidát birmovania (birmovanec) musí vyznať vieru, byť v stave milosti, mať úmysel prijať túto sviatosť a byť pripravený prevziať svoju úlohu Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve a v pozemských záležitostiach.

Podstatným obradom birmovania je pomazanie svätou krizmou na čele pokrsteného, s vkladaním ruky vysluhovateľa a so slovami: "Prijmi znak daru Ducha Svätého".

Spojitosť birmovania s krstom sa okrem iného vyjadruje obnovením krstných sľubov. Keď sa udeľuje počas slávenia Eucharistie, prispieva to k zvýrazneniu jednoty sviatostí uvádzania do kresťanského života.

 

Prečo prijať sviatosť birmovania:

Je to predovšetkým sviatosť, ktorá dopĺňa sviatosť krstu, to znamená, že:

  1. posilňuje pokrsteného človeka, aby si svoju vieru neohrozene vyznával

  2. za svoje kresťanské presvedčenie sa nehanbil a

  3. s pomocou darov Ducha Svätého žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka.

Teda je to sviatosť, pri ktorej sa prijíma Duch Svätý - tretia božská osoba - s jeho darmi, ktoré majú z pokrsteného urobiť dospelého pre Krista. Bez prijatia sviatosti birmovania - na rozdiel od krstu - môžeme byť spasení, ale birmovanie svojimi sviatostnými účinkami napomáha žiť plný kresťanský život.

 

Príprava na birmovanie:

  1. veriaci majú prijať sviatosť birmovania po náležitej príprave

  2. v našej farnosti je sviatosť birmovania zavŕšením prípravy, ktorá prebieha na pravidelných stretnutiach skupiniek a spoločných stretnutiach pri sv. omšiach pre mládež

 

Účinky birmovania:

  1. plné vyliatie Ducha Svätého a prehĺbenie krstnej milosti

  2. pevnejšie spojenie s Kristom

  3. rozmnoženie darov Ducha Svätého

  4. Duch Svätý dáva silu byť verný Kristovi, šíriť a vyznávať vieru

  5. nezmazateľný duchovný znak

 

Dary Ducha Svätého:

  1. Dar múdrosti - Kto sa má rozhodovať v ťažkej situácii, musí byť múdry.

  2. Dar rozumu - Kto počúva Božie slovo, musí ho poriadne pochopiť.

  3. Dar rady - Kto nevidí, ktoré je správne východisko, musí si vedieť poradiť.

  4. Dar sily - Kto zažije nepriateľstvo a nelásku, potrebuje silu, aby to uniesol.

  5. Dar poznania - Kto nevie správne hodnotiť a srdce mať upriamené predovšetkým na Boha a na veci len do tej miery, pokiaľ nás k nemu vedú.

  6. Dar nábožnosti - Kto si uvedomuje, že bez modlitby z dvoch zrniek vyklíči len jedno a pri modlitbe z jedného zrnka vyrastú dva klasy.

  7. Dar bázne - Kto sa chce uchrániť pýchy a samoľúbosti, musí mať pred očami Božiu veľkosť, musí byť bohabojný.

 

Podmienky, ktoré má spĺňať birmovný rodič:

Kánon 847 CIC (Kódex kánonického/cirkevného práva) hovorí: Aby niekto mohol byť birmovným rodičom je potrebné:

  1. aby ho určil sám birmovanec alebo jeho rodičia;

  2. aby zavŕšil 16. rok života;

  3. aby bol katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol  život  primeraný  viere  a  úlohe, ktorú má prijať;

  4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, nesmie byť rozvedený,  nesobášený  v  kostole,  nesmie  žiť vo voľnom zväzku (ako druh a družka) ...; - netýka sa to rozvedených s povolením pristupovať k sviatostiam

  5. birmovný rodič nesmie byť otec alebo matka birmovanca;

  6. môže byť jeden z krstných rodičov.

 

Birmovné meno:

Skôr ako pristúpim na birmovku je potrebné, aby som si vybral birmovného patróna. Je to niekto zo zoznamu svätých alebo blahoslavených, ktorého poznám a je pre mňa vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od  mojej birmovky stane už nielen mojim vzorom, ale tiež mojim priateľom v nebi.

Platia zásady:

  1. birmovné meno si nedám podľa svojich príbuzných alebo kamarátov, ale volím si ho spomedzi svätých;

  2. svojho birmovného patróna si nevolím na základe toho, že sa mi páči jeho meno, ale preto, že si beriem poučenie z jeho života;

  3. vo voľbe birmovného patróna musím byť slobodný, nik ma nemôže nútiť ani obmedzovať v tom, koho si vyvolím;

  4. skôr ako sa definitívne rozhodnem pre niektorého svätého patróna, prečítam si jeho životopis;

  5. ide o iného svätca ako je môj krstný patrón.