Všetko má svoj čas. Čas potrebuje zrno na vyklíčenie, klas na dozretie, cesto na vykvasenie, chlieb na upečenie… pokým sa dostane na náš stôl a zabezpečí nám každodenný pokrm.
Čas potrebuje aj kňazské povolanie. Od počiatočnej myšlienky, keď malý chlapec ako miništrant stojí pri oltári a pozoruje pána farára, striehnuc na každý jeho pohyb a pokyn, až po študenta, ktorý vypĺňa prihlášku na vysokú školu s názvom teologická fakulta. Urobí tak s pevnou túžbou nasledovať hlas Najvyššieho. Jeho rozhodnutie je mnohokrát ešte zdôraznené krásnym príkladom kňaza, ktorému kedysi asistoval pri oltári, cez skúmanie vlastného „ja” v čase dospievania až po jasné „áno” vyrovnaného, dospelého muža, ktorý už naisto vie, komu uveril.
Nie vždy je to ľahké, no ktosi múdry raz povedal, že to najkrajšie v živote býva vykúpené bolesťou. A preto aj pri odpovedaní na takéto povolanie sa mieša myšlienka s myšlienkou, hodnotia sa klady a zápory, obete. Na misky váh hľadania sa dostávajú hodnoty a otázky do svojho vnútra: Čo mi Boh ponúka a čoho sa musím kvôli tomu zriecť? Je to azda najbežnejšia otázka, ktorá sa vynára u väčšiny tých, ktorí boli povolaní premieňať chlieb a víno na telo a krv nášho Pána. Ťažký životný krok. Dôležité, vyprosené, vymodlené rozhodnutie.
Svet potrebuje dobrých kňazov zvlášť v dnešných časoch pomýlených priorít, rýchleho životného tempa, chaosu v medziľudských vzťahoch, smútku z nedostatku pochopenia, životnej neistoty… Dnešná žatva je ozaj veľká. Práve teraz – v období esemesiek, mobilov, internetu – človek potrebuje živé slová pokoja a lásky, znejúce z kazateľníc, slová povzbudenia v spovednici a milé, úprimné oslovenia v bežnom živote. Kvalitných, skromných, šľachetných robotníkov v ťažkej žatve súčasnosti.
Iste, nie je to jednoduché – to uzná každý zdravo rozmýšľajúci človek -, a práve preto je potrebná duchovná podpora nielen v mesiaci júni, v čase kňazských vysviacok a primičných svätých omší. Počas celého roka by sme mali nosiť v srdci tichú prosbu za dobrých, svätých kňazov. Oni sú milosťou danou od Boha pre nás – klasy na poli, i pre nich – robotníkov v Božej žatve.