Na začiatku Boh stvoril nebo a zem. O niekoľko miliónov rokov neskôr človek pozbieral odvahu a rozhodol sa prevziať vládu nad svetom v budúcnosti.
Tak sa začalo posledných sedem dní v dejinách.
Ráno prvého dňa sa človek rozhodol, že bude slobodný a krásny, dobrý a šťastný. Rozhodol sa, že už viac nebude na Boží obraz, ale bude len obyčajným človekom. Keďže v niečo veriť musel, uveril v slobodu a šťastie, v burzu cenných papierov a pokrok, v plánovanie, rozvoj a bezpečnosť. Áno, bezpečnosť je základ. Vyslal do vesmíru výskumné družice, vyrobil rakety s atómovými hlavicami. A nastal večer a ráno druhého dňa.
Na druhý deň posledného veku vymreli ryby v riekach zamorených priemyselným odpadom a vymreli ryby v moriach otrávených ropou z ropných tankerov. Ložiská boli rádioaktívne. Vyhynulo nebeské vtáctvo, lebo vzduch bol presiaknutý jedovatým plynom. Vymreli zvieratá, ktoré neopatrne prechádzali cez mnohoprúdové diaľnice alebo ich otrávili výfukové plyny dopravného pekla. No vyhynuli aj rozmaznávané šteňatá. Zahubili ich vysoké dávky farbiva v párkoch a klobáskach. A nastal večer a ráno tretieho dňa.
Na tretí deň vyschla tráva na lúkach, lístie na stromoch, mach na skalách a kvety v záhradách. Lebo človek sa rozhodol riadiť ročné obdobia. V počítačovom programe zodpovednom za riadenie však došlo k malej chybe, a keďže si to nik nevšimol, vyschli pramene a lode, ktoré sa plavili po riekach, uviazli v suchých korytách. A bol večer a ráno štvrtého dňa.
Na štvrtý deň zomreli štyri z piatich miliárd ľudí. Niektorí sa nakazili vírusom kultivovaným v laboratóriách, iní v dôsledku neodpustiteľného opomenutia uzavrieť bakteriologické depozity pripravené pre novú vojnu. Ďalší zomreli od hladu, lebo ktosi si nevedel spomenúť, kam schoval kľúče od skladu s potravinami. A ľudia reptali proti Bohu – ak je dobrý, prečo dovolí také zlo? A bol večer a ráno piateho dňa.
Na piaty deň sa ľudia rozhodli stlačiť červené tlačidlo, lebo sa cítili ohrození. Planétu pohltili plamene, z hôr stúpal dym, moria sa vyparili. Betónové konštrukcie v mestách očerneli. A anjeli z neba sa zhrozene dívali, ako sa predtým nebesky modrá planéta mení na ohnivočervenú, potom na špinavohnedú a napokon na uhľovočiernu. Na desať minút prestali spievať. A bol večer a ráno šiesteho dňa.
Na šiesty deň zhaslo svetlo. Popol a prach zakryli slnko, mesiac a hviezdy. A posledný šváb odolný proti atómovému výbuchu zahynul v dôsledku príliš vysokej teploty. A bol večer a ráno siedmeho dňa.
Na siedmy deň konečne nastal pokoj! Zem bola pustá a prázdna, tma zahaľovala priepasť a duch človeka, prízrak človeka sa vznášal nad tým všetkým. V pekle však komentovali fascinujúce dejiny človeka, ktorý sa ujal vlády nad svetom a neviazaný rehot doliehal až k chórom anjelov.
Nič nebráni tomu, aby človek zašiel až k hraniciam svojich možností. Zostáva však ešte jedna nádej – že svet a s ním aj jeho budúcnosť je v rukách niekoho iného.