Sobota, úplne obyčajný deň, kedy každý z nás má niečo na práci. Aj my, birmovanci, sme mali niečo na práci. Mali sme sa všetci stretnúť na farskom dvore. Ani jeden z nás netušil, čo sa bude diať. Šli sme do kostola a ešte stále sme nevedeli, prečo sme vlastne prišli. Bolo tam veľa mladých ľudí, ktorých sme nepoznali a nevedeli sme, čo od nás budú chcieť. Tí mladí boli z Prešova a Starej Ľubovne. Všetko to začalo veľmi zaujímavo, začali sme tancovať. Je pravda, že poniektorí z nás s tým mali zo začiatku problém, ale neskôr to šlo veľmi ľahko. Tiež naučili našich chlapcov ako „baliť“ dievčatá. Keďže bolo vonku krásne, tak sme šli pred kostol a tam sme hrali rôzne hry, vďaka ktorým sme sa mali možnosť lepšie spoznať, a tiež sme zistili, aké talenty sa v nás skrývajú. A čo bolo hlavné na tomto stretku? Boh. Ako ho vpustiť do svojho života. A ako mu dovoliť, aby bol stále s nami. Vyvrcholením bola svätá omša, ktorá bola sprevádzaná nádherným spevom. Veľa z nás sa do spevu zapojilo. Myslím, že tento deň väčšine niečo dal, minimálne nejaké to zamyslenie sa nad sebou. Pane, ďakujeme Ti, že sa o nás staráš cez rôznych ľudí. :-)