Keď sa na príbeh premenenia Pána pozrieme bližšie, zistíme, že je to príbeh nielen o tom, čo sa stalo s Ježišom, ale aj hlavne s apoštolmi, ktorí boli pri ňom prítomní. A keď ideme ešte hlbšie, zistíme, že je to vlastne príbeh o našom živote.
Prvým prvkom, ktorý v príbehu vidíme je samotné Ježišovo premenenie – náhle videnie čohosi krásneho. Každý z nás má takéto momenty vo svojom živote. Maturitná skúška, vysokoškolský diplom, svadobný deň, kňazská vysviacka, nový byt či dom, narodenie prvého dieťaťa... Všetky tieto veci nás prenikajú veľkou radosťou.
A tu vstupuje druhý element: Pokušenie zastaviť chvíľu a zostať v nej naveky. Presne to sa odohralo v prípade apoštolov. Keď uvideli pred sebou Ježiša, Mojžiša a Eliáša, boli tak unesení, že Peter, od vzrušenia zvolal: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky...“ Inými slovami: „Je tu krásne. Zostaňme tu. Zastavme túto chvíľu a buďme v nej naveky.“ Toto nie je príbeh z dávnej minulosti. Je to príbeh dneška. Je to to, čo sa stáva každý deň aj nám. Často si myslíme, že krásne, silné a vzrušujúce situácie, v ktorých sme sa ocitli, sú a musia byť trvalé. No pravda je opačná. Nech sme si toto želali akokoľvek silno a intenzívne, vždy do nášho života predsa nakoniec prišiel realizmus a s ním prebudenie a vytriezvenie. Aj ten najvášnivejší bozk musí skončiť, lebo sa potrebujeme nadýchnuť. Aj to najvrelšie podanie ruky musí skončiť, keď sa nám naše ruky začnú potiť. A tak Peter príbehu premenenia je obrazom jeho i našej pochabosti. Je vyjadrením úniku z reality.
Potom je tu tretí komponent. „Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s Ježišom,“ hovorí nám evanjelista Matúš v dnešnom evanjeliu. O čom sa rozprávali? Hovorí o tom Lukáš: „...hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.“ Teda kým si Peter vychutnával moment blaha a vzrušenia, Ježiš a tí dvaja sa rozprávali o tom, čo malo v živote Ježišovom nasledovať, o jeho odchode z tohto sveta, ktorý mal obsahovať aj utrpenie aj smrť. Áno, aj zmŕtvychvstanie, ktorého predobrazom bolo toto premenenie.
Príbeh premenenia predstavuje život človeka ako duchovnú cestu, ktorá má niekoľko etáp. Na začiatku je sen. No sen prináša so sebou i pokušenie, a to pokušenie unikať realite. Ak sme však v našej duchovnej ceste poctiví, príde k zvratu. Uvedomíme si, že realita je trocha iná. Niekedy nám k tomuto zvratu pomôže trauma, niekedy modlitba a reflexia, inokedy pozorovanie života. Potom príde ďalšia etapa, ktorou je prijatie všetkých týchto vecí, ako súčasti života. Tu nejde tu o prijatie porážky, ale o prijatie života v pravde, plnosti a láske. A potom príde posledná etapa. Je to návrat k začiatku, k snu, ktorý sme kedysi mali. No dnes ho prijímame už inak. Nie ako tí, ktorí chcú, aby sa zastavil čas a aby krásna chvíľa zostala naveky. Teraz svoj sen prijímame už ako premenení, ako vyskúšaní, ako dozretí ľudia.