Políčko

Mladý inžinier sa rozhodol, že investuje malý kapitál do poľnohospodárstva, a kúpil si malé políčko v úrodnej nížine. Keďže sa v pestovaní plodín nevyznal, požiadal o informácie starého roľníka, ktorý býval neďaleko.

„Battisin, videl si moje políčko?“

„Pravdaže. Susedí s mojimi pozemkami,“ odvetil starec.

„Chcel by som ťa o niečo poprosiť, Battisin. Myslíš, že by som z môjho políčka mohol mať dobrý jačmeň?“

„Jačmeň? Nie, môj milý, nemyslím si, že by na tomto poli vyrástol jačmeň. Žijem tu veľa rokov a na tomto poli som jačmeň nikdy nevidel.“

„A kukuricu?“ naliehal mladík. „Myslíš, že na mojom políčku sa urodí kukurica?“

„Kukurica, synak? Nemyslím si, že by sa ti tu urodila kukurica. Pokiaľ viem, môžeš počítať s úrodou reďkvi, čakanky, pažítky a včasných jabĺk. Ale kukurica nie, to si naozaj nemyslím.

Mierne znepokojený mladý inžinier pokračoval: „A sója? Dopestujem tu sóju?“

„Sóju hovoríš? Nechcem byť zlý prorok, ale na tomto poli som sóju nikdy nevidel. Nanajvýš ak vysokú burinu s halúzkami na spálenie, ktorá dá tieň kravám a nejaké bobuľovité kríky, nič viac.“

Mladíka unavilo počúvať stále tú istú odpoveď. Pokrčil plecami a povedal: „Dobre, Battisin, ďakujem ti za všetko, čo si mi povedal, ale ja to chcem vyskúšať. Zasejem dobrý jačmeň a uvidíme, čo sa stane!“

Starý roľník zodvihol pohľad a so šibalským úsmevom riekol: „Ach, dobre teda. Ak ho zaseješ... To bude niečo úplne iné, ak ho zaseješ!“

Dnes zasejem úsmev, aby rástla radosť.

Dnes zasejem slovo útechy, aby som daroval pokoj.

Dnes zasejem prejav lásky, aby zavládla láska.

Dnes zasejem modlitbu, aby bol človek bližšie Bohu.

Dnes zasejem slová a skutky pravdy, aby som porazil lož.

Dnes zasejem skutky pokoja, aby som spolupracoval na šírení mieru.

Dnes zasejem do svojho srdca dobré čítanie, aby som potešil svojho ducha.

Dnes zasejem do svojich skutkov a slov spravodlivosť, aby víťazila pravda.

Dnes zasejem skutok nehy, aby sa šírilo dobro.