Ráno som vstal a vyšiel som z domu. Na chodníku bola jama, ktorú som si nevšimol, a spadol som do nej.
Na druhý deň som vyšiel z domu a zasa som zabudol, že na chodníku je jama. Opäť som do nej spadol.
Na tretí deň som si pri odchode z domu pripomenul, že na chodníku je jama, no kým som k nej prišiel, zabudol som na to a znovu som do nej spadol.
Na štvrtý deň som si pri odchode pripomenul, že na chodníku je jama, pamätal som na to, napriek tomu som ju nezbadal a spadol som do nej.
Na piaty deň som vyšiel z domu, pripomenul som si, že mám pamätať na jamu v chodníku, a kráčal som s pohľadom upretým na zem. Zbadal som ju, ale hoci som ju videl, spadol som do nej.
Na šiesty deň som vyšiel z domu, pamätal som na jamu v chodníku, vyhľadal som ju pohľadom, videl som ju, pokúsil som sa ju preskočiť, no spadol som do nej.
Na siedmy deň som vyšiel z domu, uvidel som jamu, rozbehol som sa, skočil, špičkou som sa dotkol druhého okraja jamy, nestačilo to však a spadol som do nej.
Na ôsmy deň som vyšiel z domu, uvidel som jamu, rozbehol som sa, skočil a pristál na druhej strane! Bol som na seba taký hrdý, že sa mi to podarilo, až som začal skákať od radosti... a ako som tak poskakoval, znovu som spadol do jamy.
Na deviaty deň som vyšiel z domu, uvidel som jamu, rozbehol som sa, preskočil som ju a pokračoval som v ceste.
Na desiaty deň, až dnes, som si uvedomil, že je pohodlnejšie a bezpečnejšie ísť po chodníku na druhej strane cesty.
Cesta života je posiata jamami – návykmi, veľkými a malými zlozvykmi, nepríjemnými, ale stále rovnakými chybami. V rodine sa hádame stále pre tie isté veci, páchame stále tie isté hriechy, robíme stále tie isté chyby. Obrátiť sa znamená prejsť na iný chodník.