Moja mama pomaly vyhasínala. My a náš otec sme sa snažili čo najviac jej uľahčiť život. Do spálne sme priniesli nemocničnú posteľ. Často som sedával vedľa nej.
Jedného dňa bola unavená a veľmi slabá, keď sa zrazu zobudila a opýtala sa ma: „Paľko, kde je tvoj otec?“
„Pozerá futbal. Potrebuješ od neho niečo?“
„Nie,“ odvetila. Potom sa na mňa zahľadela a pokračovala: „Mňa futbal nikdy nebavil.“
„Nebavil ťa futbal?“ opýtal som sa prekvapený. „Ale veď si nevynechala ani jeden zápas, ktorý som hral.“
„Pravdaže nie.“
„Mami, bola si na každom zápase, keď som hral ja aj moji bratia. Ty a ocko ste vždy pozerali futbal v televízii. Čo chceš povedať tým, že futbal ťa nikdy nebavil?“
„Paľko, ja som nechodila na tie zápasy, aby som sa pozerala na futbal, ale aby som bola s tebou!“