Dnes je to presne týždeň, čo som mala príležitosť vidieť a počuť jeden úžasný príbeh lásky. Príbeh, ktorý som počula už mnohokrát a predsa bol čímsi výnimočný. Zvláštne, že ma ani na chvíľu nenapadlo, že sa stretnutie Márie Magdalény a Krista odohralo pred dvetisíc rokmi. Magdaléna, do nedele iba žena z evanjelia, sa pre mňa zrazu stala skutočnou a veľmi blízkou. Ako keby sme sa poznali už dávno. Ako najlepšia priateľka, o ktorej viem veci, ktoré nevie nikto iný. Je mi veľmi podobná. Túži po láske – rovnako ako ja, hanbí sa za svoje slabosti – rovnako ako ja, pochybuje o sebe – rovnako ako ja, stretáva sa s Kristom – rovnako ako ja, pod vplyvom jeho milosrdnej lásky sa stáva novou ženou – akou sa raz, dúfam, stanem aj ja. Lebo viem, že dnes chce môj Boh prežiť taký istý príbeh lásky a obrátenia aj so mnou, že v Márii Magdaléne miluje aj mňa...
Niekoľko fotiek si môžete pozrieť tu.
Človek má vždy menej, ako by chcel mať.
Takto sa utešujem, keď ma všetko bolí
keď mi hanba a stud nedovolí
hľadať vzťahy, priateľstvá, aké iní majú ...
-----
Tvoje ruky a slová mali moc
menili maličkých, utrápených a zúfalých ľudí.
Vravieval si, že kým človek nezablúdi, tak ťa nenájde.
A ja som blúdila ...
-----
Z kríža sa nezostupuje, na kríži sa umiera.
Ako veľmi to bolelo, človek nezmeria
lebo bolesť inde merajú.
No ak ľudia nádej nemajú,
komu odovzdajú svoje rany?!