Krížová cesta mladých

Úvod:

Sme mladí. Pane, Ty vieš, ako veľmi túžime milovať a byť milovaní. Ty sám si nám dal príklad ako milovať a na svojej krížovej ceste si nám ukázal, kde má skutočná láska hranice. Daj, aby sme na krížovej ceste nášho života pochopili, že láska je tým najvyšším, čoho sme schopní. Nauč nás milovať, radovať sa, trpieť i odpúšťať spolu s Tebou. Nauč nás to, Pane, lebo naozaj žijeme len ten čas, v ktorom milujeme...

 

 

I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Vtedy ho odsúdil Pilát, dnes ho odsudzujeme my. Niežeby bol vinný, to nie. Ale sú s ním nepríjemnosti. Robí náš život ťažším. Obmedzuje našu slobodu. Nech ho teda zabijú. Myslím, že to nejako pôjde aj bez neho. Naozaj?

Odsúdený Kriste, daj nám pochopiť, že bez Teba to v našom svete vôbec nepôjde, že bez Teba bude človek v tomto vesmíre mrazivo, bolestne, zúfalo sám.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Odsúdený berie na seba kríž a odchádza. Berie môj – náš kríž. Bez toho kríža by to ešte išlo, nech si ide. Ale, Bože môj, veď s tým krížom odchádza i láska. A bez lásky sa tu všetko obracia v bolesť, v tmu, v zúfalstvo.

Ježišu, neodchádzaj, zostaň hoci aj s krížom, zostaň medzi nami, Láska. Bez Teba Tvoj ľud nemôže existovať. Zostaň hoci i s krížom, ale zostaň. LÁSKA.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Slabosť v tele, závrat v hlave, krutá bolesť v srdci. Na chrbte hrozne ťažký kríž. Zakolísal a padol. Meranie síl medzi najťažším krížom a najväčšou láskou. Vstal. Láska bola silnejšia.

Len o jedno prosím v tejto chvíli, Bože… Aby moja láska nebola nikdy menšia než moja bolesť.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Nežnosť, krása, čistota, láska… Všetko hlboko ponorené v oceáne bolesti. Mlčí Matka – žena, mlčí Syn – Boh. Len sa stretli. Teraz láska nosí meno bolesť. A to pochopí len srdce.

Len tak mlčky, srdcom by som chcel spoznať a pocítiť, že i moja láska môže nosiť meno bolesť.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Kto to pochopí? Boh sa s nami spája nielen vo svojom stvorení, ale i v tomto našom kríži. Pomáhať iným v ich bolestiach znamená byť dobrým a milosrdným človekom. Nechať iných, aby nám pomohli v našich bolestiach, znamená veľmi dôverovať a úprimne milovať.

Tak veľmi by som chcel, môj Bože, byť nielen dobrým človekom, ale aj milovať pokornou, otvorenou láskou.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Nechcela byť hrdinkou. Chcela len trochu zmierniť bolesti a povedať, že miluje. Podala šatku. A vtedy sa to stalo. Tichá, nenáročná a úprimná láska vyvolala na plátno Kristovu tvár. Od tej chvíle sa táto tvár objavuje v každej trochu skromnej láske.

O citlivú, skromnú snahu zmierniť aspoň trochu bolesti, darovať aspoň trochu lásky, prosím pre seba i pre druhých, môj Bože… Aby sme v každej láske videli aj Tvoju svätú tvár.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Ďalšie meranie síl, ďalšie zakolísanie, znova padol. Je už snáď bolesť väčšia než láska? Nie, bolesť lásku nikdy neprerastie. Telo v prachu cesty sa vzpína k novému výkonu. Vstal, nabral rovnováhu, kráča ďalej. Prečo si láska žiada vypätie síl až po krajnú hranicu ľudských možností? Prečo je treba všetko vydržať, vždy veriť, vždy dúfať?

Daj, Bože, aby moja láska aj za hranicou ľudských možností bola väčšia než moja bolesť.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Aké sú zvláštne naše náreky. Plačeme nad trúfalosťou bezbožných, nad zatvrdnutosťou mladých, nad hriešnosťou tých druhých a zatiaľ naša rodina, naše prostredie, náš vlastný život je iba prázdnym priestorom, ktorý nikdy nezaplníme láskou.

Plačte – sami nad sebou. Bojím sa, že som vo svojich nárekoch farizejom. Akákoľvek úbohá, akákoľvek malá bude moja láska, ale nikdy nedopusť, Kriste, aby bola falošná.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Ešte tri nezdolateľné kroky, ešte dva, ešte jeden… Vrchol Kalvárie a vrchol vyčerpanosti. Padol a leží ako mŕtvy. Vzal si presne taký ťažký kríž, aké veľké boli jeho sily. Nič si nenechal v rezerve, dal všetko. Taký je zákon lásky.

Ale je to potom láska, keď si pri každej ťažkosti myslím, že je nad moje sily? Zachráň ma, Bože, od osudného sebaklamu – že už ďalej nevládzem.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Šaty, nahota. Pamätáte sa? Keď Adam zhrešil, zistil, že je nahý. Hriech – strata Boha, strháva z človeka všetko veľké a krásne a dáva ho nahého bičovať ľadovým búrkam a potupe tohto vesmíru. Teraz tu stojí v ľudskej nahote Boh. Vzal na seba hriech sveta.

Bože môj, daj, aby som nikdy nezostával nahý v mraze a hanbe pred Tvojím vesmírom, aby som Ťa nikdy nestratil.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Tak sa Boh kladie na tento ľudský, na tento náš, na tento môj kríž. To drevo vyrástlo na našej zemi, tie klince sú našim výrobkom. Ani nám ho neberie, len chce, aby na ňom vykrvácala všetka krv jeho srdca, všetka láska. Všetko. Ach, zase to slovo všetko.

A ja trochár, v strachu o svoje trpasličie záujmy, počúvam údery kladiva a ťažké vzdychy Boha na kríži. A prosím o silu prijať všetky kríže. Ten môj, i tie druhé.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

XII. Pán Ježiš na kríži zomiera

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Posledný pohľad, posledná otázka. Oči plné sĺz a krvi si nás premerali naposledy. A čo si teraz počneš? Rozsudok je teda vykonaný. Zomrel. Môžeme byť spokojní, už nám nebude prekážať. Ale beda nám všetkým, keby jeho láska siahala len potiaľto.

I keď jednou rukou vraždíme lásku a druhou o ňu žobreme, i keď je tma, i keď sme zlí, i keď nevieme, čo chceme a za čo sa modlíme, pre Tvoju smrť, Kriste, zmiluj sa nad nami.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Hrot kopie prenikol do srdca, pomaly z neho odkvapkáva posledná krv. Vyťahujú klince. Mŕtvola klesá k zemi. Zachytávajú ju nejaké ruky. MATKA – jeho Matka. V tejto chvíli už ani nevieš, kde začína svetlo a končí tma, kde sa od seba oddeľujú život a smrť. Všetko sa už stalo súčasťou lásky. Nepochopiteľnej, obrovskej a ťažkej, väčšej než ľudské myslenie.

Ach, Mária, Ty najväčšia z ľudí, vo chvíľach tmy a prázdnoty ma nauč srdcom pochopiť i to, čo rozumom nie je možné.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

XIV. Pána Ježiša pochovávajú

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.

Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Snáď nikdy nebol človek tak trápne malý a hlúpy ako vtedy, keď kamennou závorou a vojenskou strážou zaisťoval, aby sa k nemu nevrátil Boh. Bojí sa o tento kúsok ukradnutého primitívneho šťastia? Krtie oči nemajú odvahu túžiť po svetle. Degenerované, scvrknuté srdce sa bojí očakávať lásku.

A predsa – celý vesmír sa vzpína k veľkému výkriku: Príď! – Aj cez kamenné závory nášho srdca preniká volanie: Príď! – A keď je táto láska väčšia než smrť, určite príde. Áno, príde SKORO.

 

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.

 

 

Záver:

Pane, s láskou sa pozeráš na mladých ľudí a ponúkaš im dary Ducha Svätého. Prosíme Ťa, pomôž im prijímať zodpovednosť za krásny dar mladosti. Daj, aby si ju vážili a prežívali ju v radosti. Daj im odvahu pýtať sa na pravé hodnoty života a zriekať sa falošných nádejí, aby sa vedeli rozhodnúť pre život podľa Tvojej vôle. Daj im schopnosť ukazovať skutkami lásky na plnosť života viery, ktorý nezabúda na potrebné a dokáže sa deliť o duchovné aj materiálne bohatstvo. Nech sú v Tvojej Cirkvi znamením nádeje a nájdu bohatstvo večného života. Amen

 

Na úmysel Sv. Otca

Otče náš..., Zdravas Mária..., Sláva Otcu....

Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka, a daj mu všetko o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.