Dve zrkadlá

 

Raz si Satan vymyslel hru, aby sa pobavil. Vyna­šiel diabolské zrkadlo, ktoré malo magickú moc. Všetko, čo bolo krásne a dobré, bolo v tom zrkadle úbohé a znetvorené, a čo bolo zlé a škaredé, v ňom bolo veľké a krásne do najmenšieho detailu. Satan so svojím strašným zrkadlom chodil krížom-krážom po celom svete. Každý kto sa doňho pozrel, sa zhrozil. Všetko v ňom bolo znetvorené a obludné. Zloduchovi sa to veľmi páčilo.

Čím boli veci odpornejšie, tým mal väčšiu radosť. Raz ho pohľad do zrkadla tak uchvá­til, že sa poriadne rozrehotal. Zrkadlo mu vypadlo z ruky a rozbilo sa na milión kúskov. Prudký víchor rozniesol kús­ky skla do celého sveta. Niektoré črepinky, menšie ako zrnká piesku, vnikli mno­hým ľuďom do očí. Títo ľudia začali vidieť všetko. Všímali si len to, čo bolo škaredé a všade videli iba zlo.

Z iných úlomkov sa začali vyrábať sklá do oku­liarov. Ľudia, ktorí nosili takéto okuliare, už nerozo­znávali, čo je správne, a mnohé veci nevedeli ani posúdiť.

Nestretli ste sa náhodou s takými ľuďmi?

Veľké kusy zrkadla sa začali používať ako oken­né tabule. Úbožiaci, ktorí sa pozerali cez tieto okná, videli len antipatických susedov, ktorí si krátili čas vymýšľaním zla.

Keď Boh videl, čo sa stalo, zosmutnel. Rozhodol sa, že ľuďom pomôže.

Povedal: „Pošlem na svet svojho Syna. Je to môj obraz, moje zrkadlo. Bude odzrkadľovať moju dobro­tu, spravodlivosť a lásku. Ukáže človeka takého, akého som ho zamýšľal a chcel."

Ježiš prišiel ako zrkadlo pre ľudí.

Kto sa naň pozrel, znova objavil dobrotu a krásu a naučil sa odlišovať ich od egoizmu a lži, nespra­vodlivosti a pohŕdania.

Chorí nachádzali znova odvahu žiť a zúfalci nádej. Ježiš tešil zarmútených a pomáhal ľuďom pre­máhať strach pred smrťou. Mnoho ľudí si zamilovalo Božie zrkadlo a vydali sa za Ježišom. Cítili, že ich uchvátil.

Niektorí však vzkypeli hnevom. Rozhodli sa roz­biť Božie zrkadlo. A tak Ježiša zabili. Ale čoskoro sa rozpútala nová víchrica: Svätý Duch. Zdvihol milióny úlomkov Božieho zrkadla a rozniesol ich po celom svete.
Komu padla do očí čo len malá črepinka tohto zrkadla, uvidel svet a ľudí ako Ježiš. V očiach sa mu odrážali predovšetkým krásne a dobré veci, spravod­livosť a veľkodušnosť, radosť a nádej, a ukázalo sa, že to, čo bolo zlé a nespravodlivé, sa dá premôcť a zme­niť.