Zatiaľ čo Jozef s Máriou putovali do Betlehema, jeden z anjelov zvolal všetky zvieratá, aby medzi nimi vybral tie najvhodnejšie, ktoré budú v betlehemskej maštali pomáhať svätej rodine.
Ako prvý sa, samozrejme, hlásil lev:
"Len kráľ je hodný slúžiť Kráľovi sveta".
"Ja sa postavím ku vchodu a každého, kto by sa chcel k dieťaťu čo i len priblížiť, hneď roztrhám!"
"Si príliš hrubý," odmietol ho anjel.
Tu pribehla líška, obtrela sa anjelovi o nohy a hneď ho s nevinným pohľadom začala presviedčať:
"Najvhodnejším kandidátom som predsa ja. Každé ráno ukradnem pre Božie dieťa ten najlepší med a mlieko. A Mária s Jozefom sa tiež budú mať dobre. Každý deň im prinesiem mladučkú sliepočku."
"Ty si príliš nepoctivá," odmietol ju anjel.
Potom pred anjelom roztiahol svoj nádherný chvost páv. Zamával mu pred očami perím dúhových farieb a vyhlásil:
"So mnou sa aj obyčajný chliev zmení na kráľovský palác, ktorý by im mohol závidieť aj Šalamún!"
"Ty si zase príliš pyšný," namietol anjel.
Zvieratá predstupovali jeden za druhým pred anjela a vychvaľovali svoje prednosti. Márne. Anjelovi sa nepozdávalo ani jedno z nich. Nakoniec si všimol osla a vola. Pracovali na poli dedinčana, ktorý býval blízko betlehemskej maštale.
Anjel na nich zavolal:
"A čo vy môžete ponúknuť?"
"Nič," odpovedal oslík a skromne sklopil dlhé uši.
"My sme sa ničomu nenaučili – len pokore
a trpezlivosti. Všetko ostatné nám prinesie iba rany palicou."
Vôl nesmelo podotkol:
"Ešte by sme mohli naším dlhým chvostom odháňať muchy", a ani pri tom nezdvihol oči zo zeme.
Konečne sa anjel spokojne usmial:
"Práve vás potrebujem!"