Život kňaza a jeho slovo musí i dnes vydávať svedectvo. Tu nie je najdôležitejší vynikajúci mikrofón. Najdôležitejšie je, aby Božie slovo žilo najprv v nás kňazoch. Potom ho môžeme zveriť veriacim či neveriacim ako slovo pravdy či náuky, ale najmä ako slovo lásky a života. Takéto slovo kňaza podnecuje Duch Boží, Duch Svätý. O tom nás uistil sám Ježiš krátko pred smrťou: „Tešiteľ, Duch Svätý… Naučí vás všetko“ (Jn 14, 26). A nielen naučí – on nám dáva priamo dar Božej lásky a ďalšie dary – niektoré uvádza sv. Pavol opäť v Liste Galaťanom: „Ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, vernosť, miernosť“ (Gal 5, 22).
Toto pozorujeme v celých dejinách Cirkvi, najmä v životoch opravdivých kňazov i laikov, a to až do dnešného dňa. Hovoria nám to z dejín životy Benedikta, Cyrila a Metoda s Gorazdom, v súčasnom období život Jána Pavla II., bl. Matky Terézie, bl. Zdenky i Pavla Petra Gojdiča a iných.
Takéto životy kňazov i veriacich potrebujú naliehavo aj naše časy. Dobrý kňaz, kňaz živej viery, ktorého nám Cirkev v mene Božom posiela, je pre nás veľkým požehnaním. Treba sa za to modliť. Modliť sa má v tomto duchu každý kňaz sám za seba, modliť sa máme za život kňazov a za ich pôsobenie všetci. Cirkev to robí denne za všetkých kňazov i za všetkých veriacich.
Kardinál Ján Chryzostom Korec